Na svete je to nádherne zariadené a nič nie je náhoda. Vanilka pochádza približne z rovnakých miest ako kakaové bôby – z juhovýchodného Mexika. Tam ju používali už Toltékovia a Aztékovia. Práve vanilka spolu s novým korením, škoricou, čili a čiernym korením vykúzlila z pôvodného kakaového nápoja, nepríliš lákavej chuti, nápoj bohov. A tak sa zdá, že čokoláda a vanilka sú už odvtedy „dvojvaječnými dvojčatami“. Toltékovia a Aztékovia nazývali vanilku tlilxochitl, čo znamenalo čierny struk. Používali ju nielen ako korenie do kuchyne, ale taktiež ako liečivý prostriedok a tonikum na posilnenie srdcovej činnosti a vôbec celého organizmu.
Na európsky kontinent bola vanilka privezená okolo roku 1520 a hneď sa stala veľmi obľúbenou. Najmä u aristokracie, ktorá milovala pitie čokolády. V 18. storočí sa navyše vanilka začala používať ako prísada do tabaku a parfumov. Stala sa tak naozaj žiadaným korením v celej Európe, ale monopol na ňu malo až do roku 1841 Španielsko, ktorému Mexiko patrilo.
Viac než 300 rokov bola Európa odkázaná na dovážanie vanilky z Mexika. Nebolo to preto, že by Španieli či Mexičania vlastnými telami bránili vanilku ako recept na vzácny likér. Znovu v tom bola akási vyššia moc. Pôvodná rastlina, na ktorej rastú tobolky vanilky (lusk nie je správny názov), vanilovník plocholistý (Vanilla planifolia) má rada tropické pásmo do 20° severnej či južnej zemepisnej šírky. Bolo teda možné ju pestovať aj inde než len v Mexiku, problémom však bolo jej opeľovanie. Vanilovník bol viazaný na opeľovanie mexickými včelami rodu Melipona a niektorými druhmi kolibríkov, ktoré sa nachádzajú len na území Mexika.
V roku 1841 prišiel dvanásťročný otrok Edmont Albius na ostrove Bourbon (dnes Réunion) na jednoduchý spôsob umelého opeľovania vanilky, a to pomocou drievka bambusu a jednej ruky. Jednoducho odsunul priehradku, ktorá oddeľuje tyčinku s peľom od blizny, drievkom bambusu a stlačil kvet druhou rukou tak, aby sa tyčinka pritlačila na bliznu. Tým trvale zmenil hranice „vanilkového sveta“. Naraz sa vanilka začala pestovať vo francúzskych (Madagaskar, Réunion, Komory, Tahiti a Guadeloupe), britských (Ceylon, Bahamy, Zanzibar a Seychely) a holandských kolóniách (Jáva) a v rovníkovej Afrike.
A čo najväčší milovníci vanilky, obyvatelia USA? Z Mexika to vanilka do Spojených štátov amerických nemala ďaleko. Napriek tomu sa „osudová láska“ Američanov k vanilke nerodila hladko. Prvý známy recept s použitím vanilky sa objavuje v knihe Hannah Glasseovej The Art of Cookery z roku 1747. Prvý americký recept na vanilkovú zmrzlinu je možné nájsť v knihe Mary Randolphovej The Virginia Housewife z roku 1824. V osemdesiatych rokoch 18. storočia americký minister Thomas Jefferson pri pobyte v Paríži objavil francúzsky recept na vanilkovú zmrzlinu. Bol taký nadšený, že ho odpísal a priviezol do Spojených štátov. O láske Američanov k vanilke svedčí okrem iného aj fakt, že list s týmto receptom je dodnes čestne uchovávaný v Kongresovej knižnici.